Dáta štatistikov ukazujú, že vývoj okolo pandémie covid-19 k žiadnemu baby boomu neviedol.
Bola to pekná hypotéza, ale nenaplnila sa. Koronavírusová pandémia a jej dôsledky – obmedzenie pohybu ľudí, zatvorené reštaurácie či dokonca lockdowny – neviedla vo väčšine európskych krajín k nárastu pôrodnosti. Naopak, v mnohých krajinách počet narodených detí klesol o desať aj viac percent.
Dnes už je výsledok vplyvu pandémie covid-19 na záujem ľudí „milovať sa a množiť sa“ viditeľný zo zverejnených štatistík o pohybe obyvateľstva. Väčšina európskych štatistických úradov aj niektoré z mimoeurópskych už výsledky za rok 2021 publikovala. Porovnanie s výsledkami roku 2019 ukazuje, že sa baby boom neodohral; skôr naopak.
Napríklad v Českej republike sa žiadne veľké prekvapenie nekoná. Vlani sa narodilo 111 793 detí, čo je o 0,4 percenta menej ako v roku 2019. Prakticky nulový vplyv na pôrodnosť je možné sledovať aj v Nemecku, Rakúsku, Slovensku, Belgicku či Švédsku.
Teraz sa poďme zamerať na krajiny, kde sa viditeľná zmena odohrala. Pomerne výrazný vzostup v počte narodených detí sa medzi rokmi 2019 a 2021 odohral na Islande a vo Fínsku (zhruba o 9 percent) av menšej miere aj v Holandsku, Maďarsku, Kosove, Dánsku alebo Švajčiarsku.
Téme sa venoval na konci minulého roka magazín National Geographics, ktorý dospel k záveru, že sa o pravý populačný boom nejedná. V menovaných krajinách pôrodnosť po celé minulé desaťročie prudko klesala. Možno aj vďaka koronavírusu časť mladších ľudí pochopila, že odkladov kvôli kariére bolo dosť a že už nie je na čo čakať. Severské krajiny navyše boli postihnuté koronavírusovou epidémiou menej ako iné štáty Európy.
krajiny narodené deti 2021 zmena oproti 2019
Fínsko 49 583 +8,7 %
Holandsko 178 506 +5,2 %
Nemecko 785 000 + 0,9 %
Česká republika 111 793 – 0,4 %
Slovensko 56 565 – 0,9 %
Francúzsko 702 000 – 1,7 %
Taliansko 399 431 – 4,9 %
Poľsko 331 000 -11,7 %
Ukrajina 271 984 -11,9 %
Vývoj počtu narodených vo vybraných krajinách Európy. Zdroj: štatistické úrady
Úplne iný príbeh nájdeme v Taliansku, Bulharsku, Rusku či Španielsku, kde počet narodených detí medzi rokmi 2019 a 2021 klesol o zhruba päť percent. Ešte vyšší pokles hlásia pobaltské štáty či Portugalsko. V prípade Rumunska, Litvy, Poľska, Ukrajiny a Moldavska sa prepad pohybuje v rozmedzí od 10 do 12 percent.
Tak výrazné prepady nie sú európskou špecialitou, pokles o zhruba 12 percent sa odohral aj v Turecku a Thajsku. V Južnej Kórei a na Taiwane klesol počas iba dvoch rokov počet narodených detí o takmer 14 percent, v Číne sa odohral dokonca pokles o 27,5 percenta. Počet 10,6 milióna narodených Číňanov v minulom roku predstavuje minimum v novodobej histórii krajiny.
Web Science.org k čínskej situácii v januári napísal, že hlavné príčiny sú inde ako v šírení koronaviru. Mladí Číňania sú skrátka veľmi prepracovaní a tiež vyčerpaní extrémnymi výdavkami za vzdelanie a bývanie. Hlavne vo veľkých mestách platí, že dieťa je luxus, ktorý si mladé rodiny nemôžu dovoliť. Nič na tom nezmenila ani zmena prístupu čínskeho režimu, ktorý už pred rokmi odvolal politiku jedného dieťaťa a ktorý dnes druhé či tretie dieťa v rodine „nevíta“ pokutami, ale naopak finančnými príspevkami.
Vplyvy koronaviru na úmrtnosť v európskych krajinách sme sa zaoberali v texte Nárast úmrtnosti v Európe nesedí so štatistikou obetí koronaviru. Rozdiely sú v desiatkach percent, ktorý na Ekonomickom denníku vyšiel na začiatku februára.
