„Zatiaľ skôr tak nejako tušíme, čo funguje a čo nie, ale nemáme pre to dáta, ani indikátory. Nedokážeme porovnávať, nevieme kvantifikovať dopady reforiem,“ vysvetlil na summite riaditeľ odboru regulácie cien a úhrad ministerstva zdravotníctva Tomáš Troch. Foto:
Ministerstvo zdravotníctva i zdravotnej poisťovne disponujú veľkým množstvom produkčných a úhradových dát, ktoré je možné efektívne využívať pri riadení systému zdravotníctva ako takého – pri hodnotení jeho výkonu, vplyvu reforiem či preskúmaní efektivity výdavkov. V Česku sa tak zatiaľ nedeje, ale to by sa čoskoro mohlo zmeniť. Podľa zahraničných vzorov vzniká aj u nás prvý systém merania výkonnosti slovenského zdravotníctva. O tom, aké možnosti prinášajú veľké zdravotnícke dáta, hovoril na summite Zdravotníckeho denníka k technológiám a inováciám v zdravotníctve riaditeľ odboru regulácie cien a úhrad ministerstva zdravotníctva Tomáš Troch.
V Česku vzniká prvý systém na pravidelné komplexné sledovanie výkonnosti českého zdravotníctva. „Zatiaľ skôr tak nejako tušíme, čo funguje a čo nie, ale nemáme pre to dáta, ani indikátory. Nedokážeme porovnávať, nevieme kvantifikovať dopady reforiem,“ vysvetlil na summite riaditeľ odboru regulácie cien a úhrad ministerstva zdravotníctva Tomáš Troch.
V spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskou komisiou a ďalšími asi päťdesiatimi českými aktérmi, vrátane zdravotných poisťovní, Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS) a poskytovateľov, beží už od minulého roka na ministerstve zdravotníctva projekt, na konci ktorého by mal vzniknúť plnohodnotný systém pre hodnotenie výkonnosti českého zdravotníctva (Health System Performance Asessment – HSPA) tak, ako ho poznáme zo zahraničia.
„Zatiaľ prebiehajú technické diskusie, workshopy. Zisťujeme, aké dáta sú k dispozícii, ako je možné ich prepojiť, aké indikátory by sme tam mali mať. Prvé výstupy by sa mohli objaviť už v budúcom roku,“ opisuje Troch. Avšak dôležitejšie ako konkrétny dátum je podľa neho nastavenie udržateľnosti hodnotenia. „Kľúčové je, aby sa opakovalo aj v nasledujúcich rokoch a my získali spätnú väzbu, ako sa systém vyvíja,“ dodáva riaditeľ.
Jasná správa o kondícii
Česká legislatíva všeobecne počíta s tým, že dáta poisťovní o čerpaní a úhradách zdravotnej starostlivosti či tie zhromažďované v národných registroch je možné sekundárne využívať napríklad k vyhodnoteniu a modelácii úhradových mechanizmov, prerozdeľovaniu poistného, sledovaniu miestnej a časovej dostupnosti alebo k rôznym ad-hoc analýzam pre sledovanie efektivity hradených služieb (podrobnejšie sme o sekundárnom využití dát v slovenskom zdravotníctve písali tu). Podľa Trocha je to však stále málo.
„V zahraničí sa tieto dáta bežne používajú práve na vyhodnotenie výkonnosti systému, a to na základe pravidelne sledovaných indikátorov,“ vysvetľuje. To umožňuje identifikovať slabé a silné stránky systému, kvantifikovať dopady reforiem, vyhodnocovať úroveň rovnosti v prístupe k starostlivosti alebo napríklad odolnosť voči krízam – ako napríklad v prípade pandémie covidu-19 alebo náhleho prílivu utečencov z Ukrajiny.
Z hľadiska verejnosti potom systém ponúka jasnú a prehľadnú správu o svojej kondícii, z hľadiska medzinárodného umožňuje vykonávať relevantné cezhraničné porovnanie.
