Odhad svetovej spotreby (dopytu) ocele predstavoval v roku 2021 podľa údajov Svetovej oceliarskej asociácie 1 888,4 miliónov ton. Predstavuje to medziročný nárast o 4,5 percenta, z toho zhruba 53 percent pripadalo na Čínu. Európska únia (započítané s Britániou, ktorá už v roku 2021 nebola členským štátom EÚ) sa podieľala na celosvetovej spotrebe 8,4 percenta. V roku 2022 by sa svetový rast spotreby ocele mal podľa kvalifikovaných odhadov mierne medziročne spomaliť na 2,2 percenta, teda na 1 896,4 milióna ton.
V roku 2021 sa produkcia surovej ocele vyšplhala na 1 951,9 miliónov ton, čo predstavuje medziročný nárast o 3,8 percent. Najväčším svetovým producentom ocele bola v roku 2021 Čína s takmer 53-percentným podielom, nasledovala India a Japonsko.
Českej výrobe sa v roku 2021 podarilo kompenzovať straty z predošlého „pandemického“ roku, kedy sa oceliarstvo v Českej republike dostalo do najhoršej situácie od doby hospodárskej krízy. A to predovšetkým vďaka obrovskému rastu dopytu v prvom polroku. Surovej ocele sa v Česku v roku 2021 vyrobilo 4,7 miliónov ton, čo predstavuje medziročný nárast o 9 percent, ako vyplýva z analýzy Českej sporiteľne.
Cena ocele, obchodovaná v USA (a podobne aj v EÚ), sa začala zvyšovať ku koncu roka 2020 a rástla v priebehu celého roku 2021 až do septembra 2021, kedy dosiahla svoje maximum cez 1 900 USD za tonu. Potom však začala veľmi rýchlo padať až k úrovni 1 000 USD za tonu v polovici februára 2022.
Po ruskej invázii na Ukrajinu však cena ocele opäť skokovo stúpla k zhruba 1 600 USD za tonu, a to z toho dôvodu, že Rusko a Ukrajina sa podieľa zo 60 percentami na celosvetovom vývoze železnej rudy a pri niektorých výrobkoch zo železa a ocele dosahuje ich podiel na globálnych exportoch 40 percent.
Cena ocele sa v Českej republike rovnako ako v EÚ odvíja od ceny ocele vo svete. Tá je daná jednak vývojom cien vstupných surovín na výrobu ocele (železnej rudy, koksovateľného uhlia a oceľového šrotu) a jednak vzťahom ponuky a dopytu po oceli vo svete.
Hodnotový reťazec ocele začína od ceny železnej rudy, nasleduje cena surového železa a potom už ceny jednotlivých druhov ocele – oceľové dosky, oceľové pásy a plechy valcované za tepla (hot rolled coil), oceľové pásy
a plechy valcované za studena (cold rolled coil), oceľové pásy a plechy valcované za studena elektrolyticky pozinkované (hot dip galvanised sheet and coil) a oceľové pásy a plechy valcované za studena lakované organickými
povlaky (organic coated sheet).
Hodnotový reťazec ceny ocele (v USD na tonu). Zdroj Steelonthenet
„Každý druh ocele sa tiež predáva za inú cenu. Medziročne došlo medzi prvým polrokom 2020 a rovnakým obdobím roku 2021 k nárastu cien vstupných surovín pre výrobu ocele rádovo v desiatkach percent, v prípade železnej rudy sa cena zdvojnásobila. V danej cene sa tak prejavuje okrem ekonomického oživenia aj zvýšený dopyt po často nútenom spomalení spôsobenom koronavírusovou krízou a opätovné naštartovanie porušených dodávateľských reťazcov,“ napísali analytici Českej sporiteľne.
Dopyt po oceli
Odhad svetovej spotreby (dopytu) ocele predstavoval v roku 2021 podľa údajov Svetovej oceliarskej asociácie 1 888,4 miliónov ton (čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 percent), z toho zhruba 53 percent pripadalo na Čínu.
EÚ (započítané s Britániou, ktorá už v roku 2021 nebola členským štátom EÚ) sa podieľala na celosvetovej spotrebe 8,4 percenta a Severná Amerika (USMCA)
necelými 7 percentami.
V roku 2022 by sa podľa analýz mal svetový rast spotreby ocele mierne medziročne spomaliť na 2,2 percenta, teda na 1 896,4 milióna ton.
Odhad nielen svetového dopytu je pre rok 2022 rastúci, z veľkých ekonomík by najrýchlejšie mal rásť dopyt v Nemecku (o 13,3 percenta). V Číne, kde dopyt v roku 2021 klesol o 1 percento, by mal byť rok 2022 na úrovni roka predchádzajúceho.
Prepad ekonomík v dôsledku koronavírusovej krízy a prerušením dodávateľských reťazcov sa prejavil poklesom dopytu po oceli. Oživenie ekonomík a všeobecne dopytu sa pozitívne podpísal pod zvýšený dopyt po oceli v roku 2021
a rast dopytu sa očakáva aj pre rok 2022, a to vo všetkých veľkých ekonomikách a najväčších spotrebných krajinách.
